Expedičná kamera expedovala v Trebišove

    17. novembra sa v Trebišove uskutočnil filmový festival Expedičná kamera, ktorý priniesol tie najlepšie cestovateľské, horolezecké alebo dobrodružné filmy, ocenené na filmových festivaloch, či už domácich, alebo zahraničných. Premietanie sa začalo o 5 a už dopredu sme boli upozornení na reklamy medzi filmami. Pre mňa, ako diváka- začiatočníka tohto žánru boli prvé dve filmy trošku nudné a trvalo mi, kým som sa dokázala naplno venovať a vžiť sa do deja. Dopomohol k tomu film Vo vlčej koži po stopách Džingischána, ktorý trval 43 minút. Opisuje cestu mladého Austrálčana z Mongolska do Maďarska cestou, akou šiel kedysi Džingischán so svojimi bojovníkmi. Tim putuje sám na koni, sám sa natáča a približuje nám obyčajných ľudí, ktorých po ceste stretáva, a ktorí ho prijmú medzi seba a odhaľujú mu čaro ich drsného života. Strašne som chcela dopozerať  tento film, ale na pokračovanie si musím počkať až do jarného termínu tohto filmového festivalu. Bod, odkiaľ niet návratu je film, pri ktorom som sa takmer rozplakala. Všetko začína veselo, dvaja parťáci horolezci si vybrali nezlezený vrchol v Tibete a vydávajú sa na cestu spolu s kameramanom. Pod vrchom však zmenia názor, pretože bezpečie je prvoradé a nechcú riskovať život. Z hory padajú lavíny kameňov a snehová výplň hory sa topí. Vyberú sa po odložené vybavenie a ich posledné slová sú: „Zabudli sme niečo? – Nie.“ V zábere sa objavia ich kamaráti v Amerike, ako chystajú záchrannú akciu do Tibetu. Po príchode na miesto ich tábora nájdu v snehu dve telá, tretieho nikdy na že nenájdu. Naozaj dojímavý príbeh o tom, aké je horolezectvo ťažké a že nie vždy sa stanovené ciele dodržia. Celý 24 minútový film bol venovaný ich pamiatke a mňa ohromil natoľko, že som nemala slov a slzy sa mi tisli do očí. Aj keď dokopy sa premietalo 7 filmov, spomeniem už len jeden- ten najkratší, 5-minútový: Najdlhšia cesta, video poskladané zo záberov muža na seba počas cesty z Pekingu do Nemecka. Odišiel z Nemecka holohlavý a bez brady, vrátil aj sa celý zarastený, a sám seba sa pýtal, kto bol ten muž na začiatku cestu. Počas cesty spoznal sám seba- preto ten názov :)

    Celkovo bol festival úspešný, trebišovská sála  bola takmer plná, veď odkedy zrušili kino, tak to bolo prvé premietanie. Čo ma však dorazilo bola dĺžka festivalu- bola som tam 3 hodiny a to ešte stále nebol koniec! Vinou boli aj reklamy medzi filmami a prestávky, ale naozaj, po 3 hodinách som sa nenápadne vytratila. Hlavným dôvodom bola zima v sále :(                                                                                                                 Edita