Dievčatko so zápalkami

    Ako to bolo naozaj?

    Kde bolo, tam bolo, nikde inde ako v Krompachoch, žilo jedno malé blonďavé dievčatko.V jedno chladné sobotné ráno sa zobudilo a rozmýšľalo, čo bude celý deň robiť. Vtom sa z mestského rozhlasu ozvalo: „Vážení občania, pozývame Vás na mestský jarmok...“

  Čo rozhlas oznamoval ďalej, už nie je dôležité. Podstatné je, že dievčatko už malo jasno v tom, čo bude robiť. Vyskočilo z postele, oblieklo sa a ponáhľalo sa do kuchyne za mamou, aby ju detsky a nežne prinútilo ísť s ním na jarmok. Nepriame formy nátlaku totiž ovládalo dokonale.

  Mama, žiaľ, pri jeho plačúcom malom bratovi pripútanom v detskej stoličke uprostred kuchyne a po byte pobehujúcich päťročných dvojičkách, nemala veľmi chuť niekam ísť. Aj keď dopyt bol zase raz vyšší ako ponuka a v dôsledku toho sporák zíval prázdnotou a chladnička opäť držala nedobrovoľnú diétu. Ich domácnosť sa riadila príkladom príkazovej ekonomiky. Všetky výdavky boli riadené z centra, a to z kuchyne, kde velil centrálny orgán- mama.

  A tak už spomínaná mamička šikovne využila situáciu, dala dievčatku desať eur a prikázala mu kúpiť chlieb, pečivo, mlieko a maslo.

Dievčatko, sklamané maminým využívaním jeho lacnej pracovnej sily, vzalo peniaze a vybralo sa do obchodu. Darmo, mama by z hľadiska mikroekonómie, teda napríklad podľa rozhodovaní spotrebiteľa, bola úplne na konci rebríčka. Dať dieťaťu desať eur na nákup potravín je predsa v súčasnosti mrhaním papiera.

Od roku 2009 sa ceny v obchodoch totiž celkom nenápadne a samy od seba rozhodli, že sa pokúsia vyrásť. Veď z výšky sa na svet pozerá oveľa lepšie a aj keď na začiatku svorne prehlasovali, že sa prezlečú len do inej meny a neporastú, je to živý dôkaz, že sľuby cien netreba brať vážne.

„Hm, keby bol v tejto dobe uplatnený merkantilizmus, mohla som speňažiť tú kráľovskú korunu z karnevalového kostýmu,“ vzdychlo si, keď za sebou zatváralo dvere bytu. Lenže bohatstvo krajín už nezávisí len od drahých kovov a aj keď bolo tvrdou zástankyňou Smithovej teórie liberalizmu, muselo sa uspokojiť s desaťeurovou bankovkou a maminým príkazom.

Keďže bol výťah opäť pokazený, pri schádzaní dolu schodmi z tretieho poschodia na prízemie dostalo nápad...

  Poskakujúc smerom k obchodu a stískajúc peniaze pevne v dlani sa rozhodlo, že si  jednoducho bude brať príklad z pozitívnej ekonómie a nebude sa zaoberať tým, čo by malo byť a pokúsi sa nakúpiť čo najekonomickejšie podľa aktuálnej finančnej situácie a nie situácie, ktorú si vysnívalo.

  Keď prišlo do obchodu, oznámilo predavačke: „Prosím si pol chleba, mlieko, maslo a štyri rožky.“ Teta predavačka si ho premerala od hlavy po päty a všetko mu naukladala do nákupnej tašky. „Takže to bude päť eur,“ povedala predavačka.     

Dievčatko bolo od radosti celé bez seba, lebo ekonómiu sa opäť v škole neučilo bez praktického využitia. Predavačka mu vrátila päť eur v drobných. Dievčatko prevrátilo oči pri pohľade na pár plieškov vo svojej dlani a ponáhľalo sa  rovno na jarmok. Neodzdravilo, veď načo, výchova bola u nich doma už dosť dlho, teda od rozvodu jeho rodičov, na bode mrazu. „Prečo sa len peniaze delia na hotovostné a bezhotovostné? Drobné peniaze a bankovky by nemuseli existovať. S nejakým tučným bankovým účtom alebo kreditkou v ruke by sa mi žilo oveľa lepšie a bola by som cool,“ vzdychlo si samo pre seba  a pridalo do kroku.

  Jarmok sa len tak hmýril spotrebiteľmi a výrobcami s povoleniami i bez nich a odvšadiaľ bolo cítiť trhovú  konkurenciu.

  Na jarmoku si dievčatko kúpilo náramok, sponky do vlasov a tú úžasnú bábiku, ktorú minule videlo susedovej dcére. Poviete si- malá blonďavá egoistka- myslí len na seba. Ale aj keď sa dievčatko zdalo sebecké, nezabudlo ani na súrodencov a za predposledné euro im kúpilo bublifuk. Počas tohto shopping-maratónu prišlo na to, že stav v jeho dlani sa podobá prebytkovej ekonomike. Óóóbrovská ponuka a slabý dopyt v dôsledku malej výšky príjmov od mamy.

   Ako sa tak prechádzalo pomedzi stánky s občerstvením, túžobne držiac posledné euro v dlani, zrazu uvidelo úplne na konci dievčatko, približne v jeho veku. Malo čierne vlasy, tmavé oči a  bolo premrznuté na kosť. Predávalo zápalky. Naša malá blondínka si všimla, že má na zápalky akciu- každé balenie šiestich krabičiek za euro. A keďže túžila užitočne minúť peniaze, hodila dievčatku svoje posledné euro. To sa na ňu vďačne pozrelo, lebo sa mu konečne podarilo čo najlepšie predať a podalo jej balíček zápaliek. A naše blonďavé dievčatko začalo skákať od radosti, lebo malo darček aj pre mamu.

  Lenže čo čert nechcel, nebude predsa kupovať mačku vo vreci, respektíve zabalené zápalky. Na mieste sa rozhodlo ,že ich musí bezpodmienečne vyskúšať. Aj keď sa reklamácia viaže na každý druh tovaru.

  Deväťročné dievčatko však ešte nemalo prax v škrtaní zápalkou a horiaca zápalka sa mu po škrtnutí vyšmykla z ruky a zhodou okolností spadla rovno k vedľajšiemu stánku s vianočnými stromčekmi. Tie, očarené ladnými krivkami plamienka horiacej zápalky, okamžite vzbĺkli. Na uhasenie požiaru už nestačila ani voda z mestskej fontány. Na pomoc dobehli vyfešákovaní hasiči zo Spišskej Novej Vsi.

  Po uhasení požiaru, dievčatku rázne prikázali, aby sa už nikdy nehralo so zápalkami a tých 6 krabičiek mu vzali. Dievčatko okamžite prešla všetka kúpyschopnosť. Bolo také prestrašené a zároveň očarené šarmom hasičov, že si od nich aj zabudlo vypýtať to euro, ktoré za zápalky zaplatilo. Tak ich aspoň poprosilo, aby ho vzali domov. Veď doprava je takisto faktorom pri výrobe a takýto fixný kapitál sa predsa dá použiť v niekoľkých procesoch. V tomto prípade to bol proces ako vystrihnutý zo Srdcových záležitostí.

  Keď zazvonili pri dverách, otvorila im rozvedená mama dievčatka so synom v náručí a dvojičkami, pletúcimi sa jej pod nohami. Hneď, ako zbadala hasiča, ktorý dievčatko doviedol domov, podlomili sa jej kolená a pozvala ho na kávu.

  A že neveríte na osud? V tejto rozprávke určite uveríte, pretože o mesiac sa už všetci spolu svorne vyvážali na hasičskom aute  a hľadali si nový trvalý pobyt. A o deväť mesiacov neskôr sa ich nová rodina rozrástla o ďalšiu malú hasičku.

  A čo naše dievčatko? No, ono jednoducho prišlo na to, že hra so zápalkami vôbec nie je zábavná, pretože vďaka nej ľahko prídete aj o to malé množstvo tovaru, ktorý máte a že svoje potreby neuspokojíte ani vtedy, keď škodoradostne hľadíte na nadávajúcich výrobcov pri pohľade na ich horiace vianočné stromčeky.

A že ekonómia je aj napriek všetkému celkom užitočná, lebo vďaka už spomínanému fixnému kapitálu sa vám vo veľmi krátkom čase môžu hasiči dostať do bytu a jeden z nich sa dosť rýchlo môže stať vaším otcom a  príkazová ekonomika vo vašej rodine sa minimalizáciou maminých zásahov a pravidelnými hasičskými finančnými príspevkami môže raz- dva stať slobodnou... :)

Lenka